Biblia a mýtus o hrdinovi

ako nástroj katarzie spoločnosti.

Od vzniku výdobytku človeka – peňazí spoločnosť vždy čelí riziku inflácie ako pohodlného spôsobu na zabezpečenie prerozdelenia hodnôt, uchovania si politickej moci a znehodnotenia obeživa. Ekonómovia, antropológovia , ale aj filozofi sa snažili identifikovať, ako vznikli peniaze a či peniaze majú hodnotu sami o sebe a zároveň sa nimi meria dlh, alebo hodnotu sami o sebe nemajú a používajú sa len na meranie dlhu v obchodnej výmene na trhu.
Snaha vysvetliť krízu z rokov 2007 až 2009 na základe výlučne identifikácie a riešenia problémov hypotekárneho a finančného trhu, aj keď predpovedaná „geniálne“ Roubinim v roku 2007, sa ukazuje ako nedostatočná. Jednoducho finančný trh predstavuje len obraz o reálnej ekonomike a tá je ťahaná v prvom rade kolektívnym vyjadrením potrieb a emócií veľkého množstva ľudí – spotrebiteľov na jednej strane rovnice a na druhej strane je to kapitál prírody, ktorý má človek k dispozícii pre svoju ekonomickú činnosť. Boli to práve cielene vybudené emócie, ktoré umožnili skonštruovať podmienky na jednotlivých trhoch tak, že spotrebiteľ prijímal na seba riziko o ktorom nevedel a keď sa o ňom dozvedel, tak buď ho nevedel riadiť, alebo nemal na to nástroje na riadenie alebo už bolo neskoro, prešiel kritickú hranicu niektorého z podstatných ukazovateľov. Tieto javy majú spoločnú podstatu a k nemu priradený pojem – morálny hazard.

Odstránením 10% korupcie sa približne zdvojnásobuje životná úroveň meraná HDP na obyvateľa.

Dostupnosť zdrojov tvorí jednu zo zásadných kritérií ekonomického rozvoja. V obiehajúcich tovaroch a službách priemerne až 75% hodnoty produktov tvoria prírodné zdroje. Z nich rozhodujúcu časť tvorí energia. Ak budeme akceptovať, že človek je schopný cez emócie vytvoriť sociálne väzby a kultúru a zároveň emócie použiť aj ako zúčtovací systém recipročných vzťahov, potom možno súhlasiť s Akerlofom a Shillerom, že dôvera, spravodlivosť, nepoctivosť a zlá vôľa, ilúzia peňazí a príbehy (úspešné alebo kritické informácie) zásadným spôsobom ovplyvňujú priebeh ekonomických procesov v spoločnosti. Ak pôjdeme hlbšie do základov emócií človeka, tak zistíme že v skupine deštrukčných emócií nájdeme chamtivosť (lakomstvo), závisť a nenávisť , ktoré pokiaľ prevládnu, predstavujú základ pre negatívne orientované individuálne chovanie človeka, nedbajúceho na spoločné záujmy. Podľa Dalaj Lamu jej typický prejav v modernej spoločnosti predstavuje korupcia. Na emócii chamtivosti je nakoniec postavená aj moderná mikroekonomika konkurenčného trhu, redukujúca človeka na HOMO ECONOMICUS, pričom emócia chamtivosti predstavuje jeden z piatich axiómov. A predsa tento systém má svoje obmedzenie a limity, pri

prekročení ktorých kolabuje. To plne súhlasí so závermi teórie hier a matematickými modelmi, kde jedinec, ktorý na trhu sleduje výlučne svoje egoistické záujmy je v konečnom dôsledku vytlačený z trhu. Rovnováha na trhu sa dosahuje, pokiaľ sú účastníci trhu jedinci, ktorých základnou stratégiou je chovanie v ktorom sledujú spoločné záujmy, sú schopní individualistické chovania na úkor spoločnosti trestať ale aj po náprave veľkoryso odpúšťať a zároveň súťažia medzi sebou. Ak trh je schopný pracovať s nenulovým súčtom a každému účastníkovi zabezpečiť jeho oprávnený záujem a nikto nie je porazený, otázkou ostáva, aká má byť organizácia trhu, ktorá nastaví trvalú rovnováhu. Ak sa vrátime späť k prírode tak zaistíme, že pravidlá, ktoré boli vyvinuté v evolučnom procese prírodou v podobe pravidiel lovu na veľkú zver predstavujú pri ich prísnom dodržaní prakticky najideálnejšiu alokáciu zdrojov, či už sú to ľudské, materiálové alebo v modernej spoločnosti finančné zdroje. Ak sa prenesieme do času primitívneho národa, tak zistíme, že organizácia lovu mala svoje prísne pravidlá. Jednotlivec veľké zviera sám neulovil. Iba kolektív lovcov mal šancu uloviť veľkú zver. Zároveň len striktné dodržiavanie dohodnutých pravidiel dávalo šancu na ulovenie koristi – spoločenského cieľa. Paralelne s kolektívnym snažením ale prebiehala súťaž medzi lovcami, ktorý konkrétny jedinec uloví zviera. Ten mal právo na najlepšie kusy ulovenej zveri a zároveň aj na právo a povinnosť deliť korisť. Je ale preukázané, že individuálnym lovením malej zveri mal lovec šancu dosiahnuť kaloricky minimálne ten istý objem kalórií, s väčšou pravdepodobnosťou dokonca viac. Tento typ lovu si nevyžadoval kolektív, ale na druhej strane neumožňoval deliť korisť. Ak sa pýtame, čo motivovalo u primitívneho lovca vymeniť istejší úlovok za rizikový podnik spoločného lovu zistíme, že to bola snaha o spoločenské uznanie a možnosť výmeny mäsa za sex. V primitívnych národoch mäso za sex predstavoval základ ďalšej výmeny. Viacnásobne úspešnejší jedinci mali následne viac potomkov a tým sa ich gény šírili v populácii rýchlejšie. To podporuje teóriu egoistického génu, kde konanie človeka je podriadené záujmom génu, ktorý je výlučne egoistický a snaží sa replikovať s maximálnym možným počtom. Preto aj nižšia vyhliadka na úspech pri love na veľkú zver vytvárala dostatočnú motiváciu ísť na lov a pokúsiť sa dosiahnuť znova spoločenské uznanie – zisk v psychologickej rovine. Rozdelenie koristi nepredstavovalo v ekonomickej rovine nič inšie, iba vysokú úroveň zdanenia zisku úspešného jedinca. Podobne, rozdelenie koristi zároveň znamenalo diverzifikáciu rizika a vypísanie opčných a termínových kontraktov pre ďalšie lovy. Systém emócií jednotlivca a spoločnosti predstavoval zúčtovacie centrum pohľadávok a záväzkov. Pokiaľ ale jednotlivec porušil pravidlá lovu a lovci zver neulovili, vinník bol prísne potrestaný formou vylúčenia z kolektívu – čo sa rovnalo trestu smrti. Podobne, pokiaľ sa nerozdelil o korisť, došlo k zásadnému porušeniu pravidiel a tým si jednotlivec vystavil rozsudok smrti. Je známe, že takýto vylúčený člen komunity pod vplyvom stresu zomieral často do 24 hodín.

Na príklade privatizácie SPP je možné ukázať, že CPI TI plní úlohu rizikovej prirážky, v prípade Slovenskej republiky znižuje aktíva dlhodobo na polovicu ...

Zákon lovu v ekonomickej teórii je popísaný v modeli pod názvom altruistický systém so zárukou. V zásade vystihuje to, čo je v modernej ekonómii známe pod pojmom kooperačno konkurenčné vzťahy. Všimnime si, že je definovaný spoločný cieľ, uloviť veľkú zver. Zároveň popri dodržiavaní spoločných pravidiel existuje priestor pre individuálnu súťaž medzi jednotlivcami, ale táto súťaž je zosúladená so spoločným cieľom. Ale lovci sledujú aj cieľ v druhej rovine. Získať slávu a uznanie úspešného lovca v podobe mäsa, trofeje a uznania kolektívu - psychologického zisku, dôsledkom čoho je mať viac partneriek a sexu. Na modernom trhu to znamená mať viac zákazníkov, či v politickej rovine viac volebných preferencií. A tak lov na zver môžeme definovať ako prvú úroveň, kde ulovenie zveri predstavuje investičnú úroveň a získanie viac partneriek pomocou mäsa ako rovinu druhú – spotrebnú.
Typický príklad na Slovensku predstavuje spolupráca medzi spoločnosťami Samsung a Sony na investičnom trhu. Na základe dohody spoločne vyvinuli obrazovku a spustili jej výrobu v spoločnom podniku. Na poli investičnom spolu kooperujú. Ale tá istá obrazovka je umiestňovaná do televízorov, ktoré idú na spotrebný trh a tam si už konkurujú svojimi individuálnymi výrobkami. Tam, kde sú spoločné záujmy, tam spoločnosti kooperujú a tam, kde sú individuálne záujmy, tam si tie isté spoločnosti konkurujú. Podobný príklad je možné ukázať pri spolupráci spoločností využívajúci operačný systém Android, kde otvorený systém pre aplikácie vytvára spoločný ekonomický motív pre mnohých výrobcov smartfónov, hoci na úrovni spotrebného trhu si konkurujú.
Čo je podstatné pri organizácii sociálneho systému ako trhu tovarov a služieb, je zadefinovať správne spoločenský cieľ. To je známa úloha - v kontexte vonkajších zmien určiť, čo v danom probléme predstavuje spoločenské dobro a čo zlo. Pre identifikovaný spoločenský cieľ ako dobrý cieľ je potrebné vytvoriť ekonomické stimuly a naopak, vytvoriť sankcie až na úrovni existencie, pokiaľ nie sú dodržiavané určené pravidlá a deje sa spoločenské zlo.
Biblia, ako vzácny výdobytok ľudstva, sprevádzajúci moderného človeka niekoľko tisícročí, nám poskytuje v symbolickom vyjadrení rad inšpirácií a námetov, ktoré sa aj po vedeckom bádaní ukazujú ako pravdivé. Psychologická rovina nám poskytuje celý rad symbolov zoradených do presných sekvencií tvoriacich mýty. Ich znovu prežitie cez rituály, ako opakovanie mýtov pri významných príležitostiach v živote človeka a spoločnosti umožňuje vytvoriť na úrovni spoločnosti katarziu a nasmerovať ju tak na spoločenskej ako aj individuálnej úrovni novým, spoločensky žiaducim smerom.